História

Už človek mladšej doby kamennej zbieral plody planej vinnej révy. Domníváme sa, že okúsil opojné účinky z kvasenej šťavy z týchto predpotopných bobulí. Z doby pred 6.000 rokov sú ďalšie potvrdené nálezy z území Iránu a Afghanistanu. Okolo roku 3500 pred naším letopočtom bolo vinárstvo na vysokej úrovni v Egypte, Asýrii alebo Babylone. Z hieroglyfov sme zistili, že sa pestovalo už nekolik, asi 6-8 odrôd! Z Kréty a starého Grécka sa vinárstvo rozšírilo ďalej do Talianska, Španielska, Čiernomoria. Féničania potom zakladali rozsiahle vinice v severnej Afrike. Rímania potom šírili víno ďalej po Európe.

Podľa biblickej povesti ...
... u hory Ararat pristál Noe, jeho žena a synovia Sem, Cham a Jafet sedemnásty deň siedmeho mesiaca ich putovanie se svou archou. Jedného dňa objavil medzi kmeňmi, z ktorých bola postavená archa, popínavú rastlinu. Zasadil ju do zeme práve na úpätí hory Ararat. Za čas bol veľmi prekvapený, lebo rastlina vydala prvé plody. Noe je otrhal a uložil je do džberu. Za nejaký čas sa do džberu pozrel a bol veľmi prekvapený- namiesto hrozien nádoba skrývala lahodný mok, po ktorom mu bolo tak dobre na tele i na duši...

Víno spevádza ľudstvo od nepamäti. Víno malo svojich bohov, ktorých ľudia uctievali a obetovali im. Najznámejší je boh Dionýsos gréckej mytológie. V južných zemiach bol známy ako Bacchus, Sabazios, Bassareus, Lyanos. Jedna z legiend hovorí, že Dionýsos, syn boha Dia a Semely, dcéry kráľa Kadma, sa prechádzal so svojou družinou. V Lydii stretol krásného satyra Ampela. Prijal ho do svojej družiny. Pri jednej z radovániek Ampelos spadol zo splašeného býka a zomrel. Dionýsos pre svojho priateľa veľmi truchlil. Sľutoval sa nad ním otec Zeus a premenil Ampela v krík vinnej révy.

Za druhého cisárstva (1852-1870) sa mimoriadne rozrástli vinice. V roku 1874 bola osadená viničom plocha 2,477 miliónov hektárov. Úroda dosiahla historický rekord: vyrobilo sa 83 miliónov hekrolitrov vína. Vinárstvo, v ktorom prevládal remeselný charakter práce, bolo výrazné pre 72 departmentov z celkového počtu 87. Niektoré kraje, napríklad Languedoc, sa začali sústreďova výhradne na vinárstvo. Po roku 1875 však vinice spustošila fyloxéra. Tento cudzopasník, náhodne dovezený na amerických sadeniciach viniča, zničil polovicu francúzskych viníc. Pohroma spôsobená fyloxérou, cudzopasníkom žijúcim na koreňoch viniča, sa rozširovala do roku 1875.

V roku 1878 bola už postihnutá štvrtina všetkých viníc. Výroba vína klesla v roku 1879 na 25 miliónov hektolitrov. Zákony z 15. júna 1878 a z 2. augusta 1879 zavádzali štátne príspevky na chemické ošetrovanie viníc, ktoré sa rozvíjalo veľmi rýchlo, ale nie dosť účinne. Napokon bolo potrebné obnoviť vinice pomocou vrúbľovania amerických sadeníc.

V roku 1888 sa takto obnovili dve tretiny juhofrancúzskych viníc. Obnova viníc si vyžadovala investície, ktoré si mohlo dovoliť len málo vinohradníkov, a tak veľa francúzskych viníc zaniklo. Prudké zníženie výroby vína znamenalo aj obrovský pokles príjmov. V rokoch 1875-1889 boli iba polovičné. Silnela konkurencia: dovoz vína z Pyrenejského polostrova rástol a nebývalý vzostup zaznamenali aj alžírske vinice.

V roku 1900 vznikla kríza z nasvýroby. V roku 1907 sa za podpory miestnych úradov organizovali mohutné manifestácie, napríklad 11. marca 1907 v Montpellier. V lete toho istého roka vypukla vzbura. Hnutie sa uchýlilo do ilegality: podávali sa kolektívne demisie, organizovali sa štrajky a sabotáže úradov, neplatili sa dane. Clemenceau poslal proti tomuto hnutiu armádu. V Narbonne si konflikty vyžadovali päť mŕtvych. Pokoj sa do miest vrátil až koncom roka

1907. Bol prijatý prísny zákon proti podvodom.




web-pre-vas





ISSN 1336-7080





© 2004-2017 Michal Hrčka - harp, Peter Vereš, povered by trebars:cms, server Obnova.sk, aktualizované: 28. 02. 2011