Hist├│ria

U┼ż ─Źlovek mlad┼íej doby kamennej zbieral plody planej vinnej r├ęvy. Domn├şv├íme sa, ┼że ok├║sil opojn├ę ├║─Źinky z kvasenej ┼í┼ąavy z t├Żchto predpotopn├Żch bobul├ş. Z doby pred 6.000 rokov s├║ ─Ćal┼íie potvrden├ę n├ílezy z ├║zem├ş Ir├ínu a Afghanistanu. Okolo roku 3500 pred na┼í├şm letopo─Źtom bolo vin├írstvo na vysokej ├║rovni v Egypte, As├Żrii alebo Babylone. Z hieroglyfov sme zistili, ┼że sa pestovalo u┼ż nekolik, asi 6-8 odr├┤d! Z Kr├ęty a star├ęho Gr├ęcka sa vin├írstvo roz┼í├şrilo ─Ćalej do Talianska, ┼ápanielska, ─îiernomoria. F├ęni─Źania potom zakladali rozsiahle vinice v severnej Afrike. R├şmania potom ┼í├şrili v├şno ─Ćalej po Eur├│pe.

Pod─ża biblickej povesti ...
... u hory Ararat prist├íl Noe, jeho ┼żena a synovia Sem, Cham a Jafet sedemn├ísty de┼ł siedmeho mesiaca ich putovanie se svou archou. Jedn├ęho d┼ła objavil medzi kme┼łmi, z ktor├Żch bola postaven├í archa, pop├şnav├║ rastlinu. Zasadil ju do zeme pr├íve na ├║p├Ąt├ş hory Ararat. Za ─Źas bol ve─żmi prekvapen├Ż, lebo rastlina vydala prv├ę plody. Noe je otrhal a ulo┼żil je do d┼żberu. Za nejak├Ż ─Źas sa do d┼żberu pozrel a bol ve─żmi prekvapen├Ż- namiesto hrozien n├ídoba skr├Żvala lahodn├Ż mok, po ktorom mu bolo tak dobre na tele i na du┼íi...

V├şno spev├ídza ─żudstvo od nepam├Ąti. V├şno malo svojich bohov, ktor├Żch ─żudia uctievali a obetovali im. Najzn├ímej┼í├ş je boh Dion├Żsos gr├ęckej mytol├│gie. V ju┼żn├Żch zemiach bol zn├ímy ako Bacchus, Sabazios, Bassareus, Lyanos. Jedna z legiend hovor├ş, ┼że Dion├Żsos, syn boha Dia a Semely, dc├ęry kr├í─ża Kadma, sa prech├ídzal so svojou dru┼żinou. V Lydii stretol kr├ísn├ęho satyra Ampela. Prijal ho do svojej dru┼żiny. Pri jednej z radov├íniek Ampelos spadol zo spla┼íen├ęho b├Żka a zomrel. Dion├Żsos pre svojho priate─ża ve─żmi truchlil. S─żutoval sa nad n├şm otec Zeus a premenil Ampela v kr├şk vinnej r├ęvy.

Za druh├ęho cis├írstva (1852-1870) sa mimoriadne rozr├ístli vinice. V roku 1874 bola osaden├í vini─Źom plocha 2,477 mili├│nov hekt├írov. ├Üroda dosiahla historick├Ż rekord: vyrobilo sa 83 mili├│nov hekrolitrov v├şna. Vin├írstvo, v ktorom prevl├ídal remeseln├Ż charakter pr├íce, bolo v├Żrazn├ę pre 72 departmentov z celkov├ęho po─Źtu 87. Niektor├ę kraje, napr├şklad Languedoc, sa za─Źali s├║stre─Ćova v├Żhradne na vin├írstvo. Po roku 1875 v┼íak vinice spusto┼íila fylox├ęra. Tento cudzopasn├şk, n├íhodne dovezen├Ż na americk├Żch sadeniciach vini─Źa, zni─Źil polovicu franc├║zskych vin├şc. Pohroma sp├┤soben├í fylox├ęrou, cudzopasn├şkom ┼żij├║cim na kore┼łoch vini─Źa, sa roz┼íirovala do roku 1875.

V roku 1878 bola u┼ż postihnut├í ┼ítvrtina v┼íetk├Żch vin├şc. V├Żroba v├şna klesla v roku 1879 na 25 mili├│nov hektolitrov. Z├íkony z 15. j├║na 1878 a z 2. augusta 1879 zav├ídzali ┼ít├ítne pr├şspevky na chemick├ę o┼íetrovanie vin├şc, ktor├ę sa rozv├şjalo ve─żmi r├Żchlo, ale nie dos┼ą ├║─Źinne. Napokon bolo potrebn├ę obnovi┼ą vinice pomocou vr├║b─żovania americk├Żch saden├şc.

V roku 1888 sa takto obnovili dve tretiny juhofranc├║zskych vin├şc. Obnova vin├şc si vy┼żadovala invest├şcie, ktor├ę si mohlo dovoli┼ą len m├ílo vinohradn├şkov, a tak ve─ża franc├║zskych vin├şc zaniklo. Prudk├ę zn├ş┼żenie v├Żroby v├şna znamenalo aj obrovsk├Ż pokles pr├şjmov. V rokoch 1875-1889 boli iba polovi─Źn├ę. Silnela konkurencia: dovoz v├şna z Pyrenejsk├ęho polostrova r├ístol a neb├Żval├Ż vzostup zaznamenali aj al┼ż├şrske vinice.

V roku 1900 vznikla kr├şza z nasv├Żroby. V roku 1907 sa za podpory miestnych ├║radov organizovali mohutn├ę manifest├ície, napr├şklad 11. marca 1907 v Montpellier. V lete toho ist├ęho roka vypukla vzbura. Hnutie sa uch├Żlilo do ilegality: pod├ívali sa kolekt├şvne demisie, organizovali sa ┼ítrajky a sabot├í┼że ├║radov, neplatili sa dane. Clemenceau poslal proti tomuto hnutiu arm├ídu. V Narbonne si konflikty vy┼żadovali p├Ą┼ą m┼Ľtvych. Pokoj sa do miest vr├ítil a┼ż koncom roka

1907. Bol prijat├Ż pr├şsny z├íkon proti podvodom.




web-pre-vas





ISSN 1336-7080





┬ę 2004-2020 Michal Hr─Źka - harp, Peter Vere┼í, povered by trebars:cms, server Obnova.sk, aktualizovan├ę: 06. 01. 2018